Saint Exupéry


Pdľa mňa je Exupéry veľký človek a ľudia si zaslúžia niečo o ňom vedieť. Zohnal som info o ňom a o Malom Princovi...

Na celom svete zasiahla druhá svetová vojna hlboko do života, ľudského myslenia. Hlavnou úlohou medzinárodnej politiky bolo po víťazstve nad fašizmom nové usporiadanie sveta podla zásad protihitlerovskej koalície. Bojovali za ne vojaci spojeneckých armád a antifašisti z celého sveta.
Základné javy historického vývinu 20. storocia sa premietli aj do umenia a literatúry, a to tak. Že ovplyvnili jej tematiku, ale aj jej tvorivú metódu, estetickú podobu umenia. Autori chcú zapôsobit na city čitatela. Prehodnocuje sa vzťah k minulosti, k umeleckým a kultúrnym tradíciám. Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Rozdiel v spoločenských pomeroch mal za následok, že kultúrna politika rozdielne pristupovala k otázkam súvisiacim s fungovaním literatúry v jednotlivých štátoch. Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými. Na rozdiel od toho v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer – socialistický realizmus. Každý pokus o experimentáciu a formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný.
Koncom 50. a zaciatkom 60. rokov, v období kritiky kultu osobnosti nastalo urcité uvolnenie. V rámci literárneho procesu sa znova kladú základné otázky o zmysle literatúry, o jej podobe a úlohách.
Popri realizme zacali v Americkej a Západoeurópskej vznikat nové prúdy a umelecké smery. Niektoré po čase zanikli, iné pretrvávajú s obmenami dodnes. Lebo súcasný zložitý svet nemôžu spisovatelia umelecky zobraziť len realistickou metódou, pretože odraz života v umení nie je mechanický.
Už od začiatku storočia sa Francúzska literatúra zaoberá analýzou človeka v jeho spoločenskom zaradení. Po Druhej svetovej vojne vyvrcholil tento proces v literatúre existencionalizmu. Je to myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hladiska jeho individuality aj z hľadiska spoločenských vzľahov. Vo svojich dielach sa existencionalisti obracajú na cloveka s filozoficko – etickým posolstvom, vyjadrujú s k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú zo zretela estetickú funkciu umeleckého diela. Autori zdôraznujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka podľa nich záleží len na jeho voľbe. Prekonáva základný životný pocit nezmyselnosť, opustenosti, beznádeje a úzkosti. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaduje okolnostiam, vžitej konvencii. Rozhoduje sa len na základe vlastnej vôle, Jeho filozofia je založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii. Vo Francúzskej literatúre viac smerov, ktoré inšpirujú Európsku literatúru. Najväcší rozmach dosahuje už spomínaná avantgarda (pokracuje od medzivojnového obdobia).
Témy všeobecne sa zaoberajú bojom proti vojne, fašizmu, sú zamerané na humanizmus. Antoine de Saint – Exupéry
(29.6. 1900 Lyon - 31.7. 1944 pri Korzike)

Narodil sa v Lyone do šlachtickej rodiny. Od detstva sa venoval letectvu. Antoine de Saint Exupéry študoval v Paríži, zúcastnil sa obcianskej vojny v Španielsku, odkial písal reportáže pre parížske denníky. Bol vojnovým pilotom, priekopníkom dialkových letov pocas 2. svetovej vojny. V roku 1938 sa pokúsil o let z New Yorku do Ohnovej Zemi. V roku 1944 ho vyhlásili za nezvestného. Tragicky zahynul pri prieskumnom prelete Korziky – bol zostrelený nemeckou stíhackou (pilotom Heichelem).
Antoine de Saint Exupéry patrí medzi predstaviteľov francúzskej medzivojnovej literatúry. Písal romány a poviedky hlavne zo života letcov. Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. Jeho romány často vychádzajú z autorovej osobnej skúsenosti, keďže spytovanie osudu sa dialo tak v rovine diela, ako aj v rovine vlastného života. Túto identitu nachádzame aj v prvých autorových románoch s leteckou tematikou. Ked mal 20 rokov, zacal pracovat pre aerolínie, od kartografických misií až po komerčné lietanie. Téma letectva je bodom abstraktných diskusií na témy ako hladanie pravdy, vedomostí a zmyslu života. Námetom prvého románu Pošta na juh bolo obdobie, v ktorom Saint – Exupéry pôsobil ako šéf leteckej stanice na myse Juby a zabezpecoval letecké spojenie na linke Toulouse – Dakar. V rokoch 1929 – 1931 bol riaditelom spoločnosti Aeroposta v Buenos Aires, ktorá realizovala prvé nocné lety medzi Európou a Amerikou. Toto obdobie zachytáva v románe Nočný let, kde sa po prvýkrát výrazne objavuje idea hrdinského cinu v prospech ludskej spolocnosti.
V románe Zem ludí autor opisuje rôznorodé motívy, zážitky z letov rutinného charakteru i dramatických záchranných akcií, leteckých havárií a pod. Pozornost si zaslúži aj nedokoncené dielo Citadela, ktoré vyšlo po autorovej smrti. Je to vlastne kniha-nekniha, pretože ju písal s prestávkami po celý život no nestihol ju dokoncit. Jeho dielo Malý princ je najznámejšou filozofickou rozprávkou pre dospelých.

Dielo

Námet pre literárnu tvorbu získaval Saint – Exupéry zo života letcov. Dielo je tvorené románovými prózami s leteckou tématikou. Opiera sa o vlastné zážitky (Južná pošta, Nocný let...). Život nechápal ako dobrodružstvo ani ako cin pre cin, ale ako hrdinstvo a obetavost pre iných. Uvažujúc nad zmyslom ludského údelu na zemi, rozmýšla nad základnými metafyzickými otázkami. V jeho dielach prevládajú pocity samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia cloveka je optimistickejšie. Saint – Exupéry ako prvý opisuje pocity, ktoré má clovek za palubnou doskou lietadla, vnášajúceho sa nad zemou. Tu má možnost fyzicky sa povzniest nad banálnost sveta a z odstupu a z výšky sa zamysliet nad základnými otázkami ludskej existencie.

Debutoval novelou Letec ( L’Aviateur,1926), po ktorej nasledovali romány Južná pošta, ( Courrier sud, 1929, 1966) a Nocný let, (Vol de nuit, 1931, 1948).
Jeho najznámejším románom je Zem ludí ( Terre des hommes, 1939, 1963) a „rozprávka pre velkých“ - Malý Princ ( Le Petot Prince, 1943, 1959).
Okrem toho vyšli romány Vojnový pilot ( Pilot de guerre, 1942), Citadela (Citadelle, 1948) a prózy Denník ( Carnets, 1953), List rukojemníkovi ( Lettre á un otage, 1944) a Dat zmysel životu ( Un sens á la vie, 1956).

V Južnej pošte ešte nachádzame typické románové prvky – neštastná, sklamaná láska a tragický skon letca. Nocný let - cakanie na tri poštové lietadlá, boj pilota Fabiena s cyklónom, pohotovost riadiacich stredísk atd. tvoria základy sujetovej línie. Fabien zvádza tragický boj s prírodným živlom, aby neohrozil existenciu nocných letov. Dominujú tu pocity existencionálneho spytovania cloveka, ocitajúceho sa v hranicnej situácii. Príciny a vyjasnovanie si tragédie je doménou ústrednej postavy románu – šéfa leteckej spolocnosti Riviéra (aj tu vidíme urcitú autentickost Exupéryho s postavou v románe). Kým sa jeho lietadlá predierajú nocou, on prežíva vlastnú “drámu zodpovednosti”. Po Fabienovej smrti vzlietnu další piloti. Zmysluplnost hrdinského cinu sa v jeho koncepcii naplna len vtedy, ak nad ludský život postavíme nadosobný humanistický ciel.

Dielo Zem ludí má nesúrodú kompozicnú stavbu, autor kladie vedla seba reportážne rozprávanie i beletrizované casti, ktoré spolu nesúvisia ani casovo ani priestorovo. Hlavnou ideou je myšlienka ludského priatelstva a solidarity, ktoré chránia cloveka pred úzkostným pocitom samoty a dávajú zmyslel aj jeho cinu.

V románe Vojnový pilot sa okrem tradicných rekvizít “leteckého románu” (opis technických stránok letu, stroja, pilotovej práce, prítomnost odborného slangu a pod.) objavujú aj spomienky na detstvo i reakcia na “cudnú” vojnu. Citadela bola pokusom o lyricko-filozofické celkové objasnenie života. Výsledkom je nárocný a nevyrovnaný text, v ktorom sa lyrické i vzletné pasáže sa miestami striedajú s tažkopádnou filozofickou reflexiou. Je to podobenstvo napísané na spôsob arabských litánií. Môžme ho považovat za akýsi duchovný testament autora. Berberský velmož, ktorý vystaval svoju pevnost v piesocnatej púšti, chce vybudovat mravnú pevnost aj v srdci cloveka a ochránit ho tak pred každým ohrozením. Motív púšte sa objavoval už aj v predchádzajúcich autorových dielach. Púšt bola tým miestom, kde medzi akciami, v ktorých spoznával ludskú súdržnost, meditoval v osamotení o morálnej a metafyzickej dimenzii cloveka. "Galeje vôbec nie sú tam, kde sa kope cakanom. Ich hrôza nemá hmotný charakter. O galejach možno hovorit vtedy, ak kopeme, a naša práca nemá zmysel, ak sa ten, kto kope, nezapája do spolocenstva ludí. "
Posmrtne vyšli aj diela Denníky (kniha publicistických textov) a Dat zmysel životu.
Próza Antoina de Saint - Exupéryho predstavuje výzvu k ludstvu, aby zachovalo našu krásnu planétu.

Malý Princ

Základné údaje
Celý názov: Malý princ ( vo Francúzštine, Le Petit Prince )
Autor: Antoine de Saint-Exupéry
Ilustrátor : Antoine de Saint-Exupéry
Literárny druh: epika
Literárna forma: próza
Žáner: filozofická rozprávka pre dospelých
Kompozícia: 27 kapitol
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (francúzska)
Obdobie a rok napísania: Leto a jesen v roku 1942, pocas Saint-Exupéryho pobytu na Long Islande, New York
Dátum prvej publikácie: Prvá publikácia – v amglictine v roku 1943. Prvá francúzska edícia – až v roku 1946
Témy: Nebezpecenstvo malichernosti, Získavanie vedomostí skúsenostami, Vztahy ucia zodpovednosti
Motívy: Tajomstvo, Rozprávacove kresby, Skrotenie, Priority
Symboly: hviezdy, púšt, vlaky, voda
Kniha je venovaná: Léonovi Werthovi
Hlavná myšlienka: Dospelí nikdy nevedia pochopit sny a nálady detí. Malý princ je o detstve a dospelosti, o láske, sile priatelstva, o ludských vlastnostiach a o všetkom, co je na tomto svete dôležité...
Motto: „Oci sú slepé. Treba hladat srdcom." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 77)
Zhrnutie: Rozprávanie pilota, ktorý havaruje s lietadlom uprostred saharskej púšte a pri oprave poruchy sa stretáva s Malým princom. Ten mu rozpráva o svojej planéte, o láske k ruži, a o svojej púti po 6-ich planétach (asteroidy 325 – 330 ).
O diele: Filozofické dielo pôvodne venované detom sa stalo jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry na svete. Dielo možno cítat v detskej úrovni, ako rozprávku o Malom princovi alebo vo filozofickej úrovni, ako dielo o hladaní pravdy a poznania,zmyslu života cloveka.
Použitý cas: minulý
Miesto: Saharská púšt a okolitý svet, vesmír
Rozprávac: Pilot, ktorý havaruje na púšti, kde stretáva malého princa. O svojom príbehu rozpráva ako o „stretnutí pre šiestimi rokmi.“
Hlavné postav : malý princ, pilot
Klimax: Líška zdeluje princovi tajomstvo, princ si uvedomuje co pre neho znamená jeho ruža.

Dej
Jednou hlavnou postavou diela je práve jej autor, Antoine de Saint-Exupéry. V prvej kapitole opisuje svoje "maliarske zaciatky". Hned sú tam tri kresby, ktoré rozhodli o tom, že sa nestal maliarom. Na kresbe císlo jeden nakreslil totiž akýsi podivný objekt. Ak v tom niekto uvidel len klobúk, znamenalo to, že nemá vela fantázie a že to asi nevie pochopit. Kto v tom uvidel slona vo vreci, bol to clovek, ktorý si s Antoinom dobre rozumel. V druhej kapitole opisuje svoj život od motorovej poruchy na saharskej púšti. Dovtedy mu nikto nerozumel, žil samotársky. V ten osudný den sa kde-tu zjavil ráno na svitaní malý chlapcek, ktorý prosíkal, aby mu Antoine nakreslil ovecku. Kedže nikdy nekreslil ovecku, ukázal mu kresbu císlo jeden. Bol naozaj udivený, ako na nu chlapcek reagoval. Malý princ totiž v nej uvidel to, co tam Antoine chcel nakreslit - slona vo vreci. Tak mu nacrtol ovecku. Tú však malý princ oznacil za chorú. Tak kresbu zopakoval. To bol však baran. Tak urobil tretí pokus. Tá bola stará.

Kedže už strácal trpezlivost, nacrtol mu debnicku. Opät zostal udivený, ked mu malý princ povedal: Je presne taká, akú som chcel!
Antoine pomaly zistoval nieco o princovi. Aj to, co zistil, mu len náhodou vyhrklo. Na jeho otázky nereagoval. A tak sa dozvedel napríklad, že jeho planéta je sotva väcšia ako dom. Myslí si, že pochádza z asteroidu G 313.
Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.
Znenazdajky malému princovu vyklznu slová o nejakých baobaboch. Zistil, že ak baobaby vyrastú, a nevytrhajú sa ešte ako malé, zaplavia celú jeho planétu.
V siedmej kapitole opät z neho nieco nové vyhrkne. Pýta sa Antoina, ci ovecky žerú aj kvetiny. Tak sa zacína príbeh o kvetine. Na princovej planéte vždy rástli iba jednoduché kvetiny. Jedného dna princ spozoroval nový výhonok. Myslel si, že je to opät baobab, a tak ho chvílu pozoroval. No výhonok pochvíli prestal rást a išiel kvitnút velkým kvetom. Ked vykvitne, princ zistí, že to nie je obycajná rastlina - nie je velmi skromná. Neznáša prievan, každý den potrebuje ranajky, nebojí sa tigrov…
Malý princ si ranajky zohrieval na jednej z dvoch cinných sopiek. A každý den ich vymietal, lebo vtedy nevybuchujú. Princ sa každé ráno staral o všetko - najprv o seba, potom o celú planétu; trhal baobaby, polieval kvetinu, vymietal sopky…
No v jeden den nadišiel cas, kedy sa malý princ rozhodol odíst zo svojej planéty. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329 a 330. A tak polial kvetinu, rozlúcil sa s nou, a vydal sa na pút do okolitého sveta.
Na prvej planétke žil král. U neho boli všetci poddaní. A tak rozkazoval. Najprv princovi zakázal zívat, potom mu to prikázal. Ked po chvíli chce princ už odíst, král si ho chcel udržat, a tak ho menoval do stále vyšších pozícií. Ked nepochodí s ministrom a vidí, že princ naozaj odíde, menuje ho do funkcie vyslanca.
Na dalšom asteroide bol márnivec. Ten stále chcel, aby ho všetci naokolo obdivovali, uznávali ho a tlieskali mu. A tak mu princ urobil po vôli, a zatlieskal, ked ho o to márnivec požiadal, obdivoval ho, ak to márnivec chcel.
Na tretej planéte býval pijan. Po duchaplnom rozhovore, ktorý smeroval k uzavretému kruhu, si princ opät pomyslel svoje o dospelých. "Dospelí sú rozhodne velmi, velmi cudní", vravel si stále v duchu pocas celej cesty.
Nasledujúci asteroid patril biznismenovi. Bol to velmi zaujatý clovek. A okrem toho vážny.

Už to sa princovi zjavne nepácilo. Biznismen totiž stále pocítal. A malý princ sa stále pýtal, coho pätstojeden miliónov. Ale biznismen bol stále zaneprázdnený, a tak neodpovedal. Až nakoniec vysvitlo, že je to pocet hviezd, ktoré vlastní.
Na piatej planéte bola lampa a lampár. Nic iné sa totiž na nu nezmestilo, taká bola malá. Stále zažínal a zhášal tú lampu. Vraj je to príkaz. Cas tam bežal neuveritelne rýchlo - každá minúta znacila jeden den. A tak ani nevie ako, strávil rozhovorom s lampárom niekolko mesiacov. Ked tak rozmýšlal nad týmto clovekom, zistil, že s ním by vedel žit na jednej planéte. Táto na to však bola velmi malická, bolo na nej len jedno miesto…
Posledný asteroid v jeho pásme bola zemepiscova. Písal velkú knihu o všetkom naokolo. Ale nic z toho nevedel. Nevedel, ci má na svojej planéte moria, rieky. On sa nepohol z miesta. On len zaznamenával to, co mu povedali cestovatelia. Ale predsalen vedel princovi odporucit jedno miesto, kam by sa mal íst pozriet. Planétu Zem. Má dobrú povest.
A tak išiel na Zem. Pouvažoval nad tým, kolko lampárov bolo treba pred vynájdením elektriny. Vraj armádu 462 511 obsluhovacov poulicných lámp. Najlahší život mali tí na severnom a južnom póle - pracovali dvakrát do roka.
Malý princ dopadol na púšt v Afrike - presne na tú, kde havaroval Antoine.
Prvý, koho stretol, bol had. Chvílu sa s ním porozprával a potom išiel dalej. Cestou, ktorá nevedel kam mierila, stretával vela vecí - kvetinu, skaly, líšku… a so všetkými prehodil zopár slov, v ktorých sa dozvedel co-to o zemi a ludoch. Toto sa deje v niekolkých nasledujúcich kapitolách.
Antoine s princom sa vydajú hladat studnu v púšti, kedže Antoinovi sa voda už takmer minula.
Onedlho našli "dedinskú studnicku". Ona sa totiž vôbec nepodobala na saharskú studnu. To sú len jamy vyhlbené v piesku. A tak hodili vedro dole, a potom tahali hore. Najprv princ, potom mu pomohol Antoine. Ked vytiahli vodu až ku okraju studne, princ si poprosil o vodu. Pil ju, ako keby to bola nejaká slávnost. Opät uvažoval o veciach na Zemi. Ludia na všetko idú ocami. Najlepšie sa hladá srdcom.
A zase si pomyslel na svoj kvet na svojej planéte. A preto poprosil svojho priatela, aby nakreslil náhubok pre ovecku. Bál sa totiž, aby mu ovecka nezožrala kvet.
Ked uvidel malý princ jeho maliarske pokusy, iba sa na nich zasmial. Skritizoval mu ich.
Na nasledujúci den má byt výrocie dopadu malého princa na Zem. Malý princ ho chcel strávit presne na tom mieste, kde sa to stalo. Princ sa s niekým rozprával.

Antoine nevedel s kým. Pristúpil bližšie, a zbadal hada, ktorého princ stretol ako prvého po dopade na zem. Ked ho princ uvidel, odohnal ho. Chcel sa niekam vrátit. Domov…
Vykúpenie mu urobil práve had. "Pri jeho clenku sa iba mihol žltý záblesk. Chvílu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo nijaký hluk…

Analýza diela

Filozofická rozprávka Malý Princ je založená na dlhej tradíciifrancúzskych podobenstiev a fantastickej literatúry. Vedie citatela k aktívnemu podielaniu sa na procese cítania, aby zaoájaním fantázie zachytil hlbší zmysel.
Je o prietlstve prekonávajúcom osamelost, o zodpovednosti, o umení získat si lásku ludí. Hlavný hrdina cestuje po galaxii a navštevuje planéty, kde sa zoznamuje s obyvatelmi charaterizujúcimi svet dospelých. Nenachádza porozumenie, nechápe ich prevrátený hodnotový rebrícek, je coraz smutnejší a osamelejší. Po stretnutí s výhybkárom a obchodníkom s pilulkami utišujúcimi smäd pochopí nezmyselnost vecného ludského náhlenia sa a honby za náhražkami. Vdaka líške spoznáva podstatu, ktorá je pre oci neviditelná, naucí sa vidiet srdcom. Pochopí v com spocíva štastie a preto sa po tom, ako ho uštipne had sa jeho nehmotná duša, ked telo umrie, vracia domov k ruži, za ktorú cíti zodpovednost. Alegorický príbeh založený na kontrstoch vyjadrený vyjadrený symbolikou zrozumitelnou i detom ( srdce, kvetina, studna, had, líška ), zdôraznuje úlohu citu, priatelstva a lásky, ktoré zbavujú cloveka osamelosti a dávajú zmysel jeho životu. Autor zobrazuje svet pomocou detských ocí, proti svetu racionalizmu, materializmu stavia priatelstvo, družnost, lásku. Využíva pritom kontrasty život - smrt, oáza – púšt, priatelstvo – osamelost. Dielo možno cítat v detskej úrovni ako rozprávku o malom princovi alebo vo filozofickej úrovni ako dielo o hladaní pravdy a poznania, zmyslu života cloveka. Dielo má dve myšlienkové úrovne. Filozofická úroven – rozoberanie tém clovek a poznanie sveta, svet ludí a svet vecí, samota ako ludský údel, priatelstvo ako hlavná hodnota ludského života. Epická úroven – s poetistickými pasážami – rozprávanie o autorovom živote medzi dospelými: o havárii lietadla na Sahare a stretnutí s malým princom, rozprávanie o malom princovi a ruži, o planéte krása, o planéte márnivca, o planéte biznismena atd. Pôvodne je venované detom, stalo sa jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry vo svete.

Potom ako bolo publikované, stalo sa najviac prekladaným vo francúzskej literatúre.
Dielo sa skladá z 27 kapitol, dedikácie (venovaniu svojmu priatelovi Léonovi Werthovi, najlepšiemu priatelovi – spisovatelovi, aby ho potešil v tažkých casoch vojny) a záveru. Knihu doplnil vlastnými ilustráciami. Jeho dalšie diela nedosahujú úroven predchádzajúcich diel.

Témy

Témami sú základné a casto všeobecné myšlienky vykreslené v tejto literárnej práci.

Nebezpecenstvo malichernosti

Malý princ odhaluje ignoranciu, ktorú doprevádza neúplná a malicherná perspektíva. Napríklad v IV. kapitole, ked turecký astronóm prvý krát prezentuje svoj objav – Asteroid B-612, je ignorovaný, pretože má oblecený len tradicný turecký odev. O niekolko rokov prezentuje ten istý objav, tento krát však v anglickom oblecení a dostáva sa mu velkého úspechu. Pretože jediná kvetina, ktorú stretol princ na púšti – kvetina s troma okvetnými lístkami v XVIII. kapitole strávila celý svoj život na púšti, nesprávne posudzuje, že na Zemi je len málo ludí a sú to len „bez - korenné“, bezcielne putujúce bytosti. Aj postavy v Malom princovi majú svoje chvíle, ked sa správajú malicherne. V XVII. kapitole, rozprávac priznáva, že sa jeho predošlý opis Zeme zameriaval príliš na ludí. V XIX. kapitole malý princ pocul len ozvenu svojho vlastného hlasu, avšak z presvedcenia, že to bo niekto iný obvinil ludí z nedostatku predstavivosti. Takéto rýchle posudzovania vedú ku vzniku nebezpecných stereotypov a predsudkom. Taktiež zabranujú neustálemu pýtaniu sa a otvorenej mysli, ktoré sú potrebné pre vyrovnaný a štastný život. V diele je úzkoprsost na mnohých miestach charakterizovaná ako znak dospelých. V prvej kapitole rozprávac vykresluje velký kontrast medzi tým ako vidia svet dospelí a deti. Dospelých nazýva povrchnými, hlúpymi, krátkozrakými a tvrdohlavo si istými, že ich názor je jediný správny. Na druhej strane deti majú podla neho predstavivost, sú vnímavé, citlivé a vidia mystériu a krásu sveta. Na prvých stránkach rozprávac vysvetluje, že dospelí majú nedostatok predstavivosti, aby videli jeho prvú kresbu, na ktorej je had – boa, ktorý prehltol slona. Nevidia nic, len obycajný klobúk. Ako príbeh pokracuje, autor ukazuje na dalšie príklady „dospeláckej slepoty”, ktoré vidí malý princ pocas svojho putovania, ked cestuje z planéty na planétu.
Princ reprezentuje otvorenost a vnímavost detí. Je pútnikom, ktorý sa každého neprestajne vypytuje a snaží sa objasnit to, co je ociam neviditelné, tajomné záhady vesmíru. Rozprávka naznacuje, že takéto pátranie je klúcom k porozumeniu a štastiu. Malý Princ nám ukazuje, že vek nie je hlavným faktorom, ktorým sa líšia dospelí a deti.

Rozprávac napríklad bol dost starý na to, aby zabudol kreslit, ale stále v nom bolo cosi detské, co mu umožnovalo pochopit a spriatelit sa s malým, cudzím princom.
Vztahy ucia zodpovednosti
Malý Princ nás ucí, že zodpovednost vzniknutá zo vztahu s inými nás vedie k väcšiemu pochopeniu a oceneniu toho, že aj iní sú zodpovední ku svetu vo všeobecnosti. Príbeh princa a jeho ruže je alegóriou na prírodu a skutocnú lásku. Princova láska k ruži je hybnou silou popri príbehu. Princ opúšta svoju planétu kvôli ruži; ruža dovoluje princovi rozprávat sa s rozprávacom príbehu; a ruža sa eventuálne stáva dôvodom, preco sa princ chce vrátit spät na svoju planétu. Prícinou princovej lásky je jeho zmysel pre zodpovednost voci jeho milovanej ruži. Kniha Malý Princ nám ukazuje, že to, co dávame ludom je ovela dôležitejšie ako to, co dostávame spät.


Motívy
Motívy sú opakujúce sa štruktúry, kontrasty, alebo heslá, ktoré nám môžu pomôct vyvinút a rozpracovat hlavnú tému textu.
Tajomstvo
Myšlienkou diela je výrok líšky, že správne vidíme len srdcom, co je dôležité je ociam neviditelné. Všetky postavy, ktoré stretáva princ pred príchodom na Zem, mu otvorene vyložia všetko o svojom živote. Ale malý princ zistuje na Zemi, že všetko pravdivé je skryté. Prvá postava, ktorú stretáva na Zemi je had, ktorý hovorí len v hádankách. V nasledujúcich kapitolách rozprávac a malý princ casto oznacujú príhody za „mysteriózne“ a „tajomné“. Tento výber slov je rozhodný pre posolstvo knihy. Vysvetlit tajomstvá života sa dá len bádaním a pravdu sa dozvedáme len po castiach, ale celú pravdu sa aj tak nedozvieme. Táto myšlienka však nie je až taká pesimistická, ako vyzerá byt. Zatial, co vela otázok v živote zostáva nezodpovedaných, preskúmanie nevedeného aj tak nemusí vždy viest k definitívnym odpovediam. Rozprávacove kresby
Rozprávacove ilustrácie príbehu zvýraznujú Saint-Exupéryho presvedcenie, že slová majú limity a vela právd sa nedá vypovedat slovami. Kresby umiestnuje do textu na presné miesta, aby vyjadril svoje náhodné stretnutia na púšti a aj ked sú jeho ilustrácie jednoduché sú zjednotené s dielom a bez nich je tažké ho pochopit. Kresby taktiež umožnujú rozprávacovi vrátit sa do cias jeho detstva. Poznamenáva, že používa svoju prvú kresbu k otestovaniu ludí, ktorých stretá. Niekolko krát pripomína, že je pre neho velmi dôležitá, pretože ju namaloval vo svojich šiestich rokoch. Sklamal sa potom, ako zistil, že dospelí sú nevšímaví. Preto jeho rozhodnutie ilustrovat si vlastnú knihu tiež indikuje jeho návrat do stratenej nevinnosti detstva. Skrotenie
Saint-Exupéryho príbeh je preplnený postavami, ktoré by mali alebo už boli skrotené. Líška vysvetluje, že skrotenie znamená vytvorenie puta s iným clovekom, takže dvaja ludia sa stanú navzájom viac výnimocnými.

Stací jednoduchý kontakt: král, márnivec, pijan, podnikatel, zemepisec a lampár, všetci stretli princa, ale boli príliš naviazaní na svoje denné rutiny aby si ním vybudovali pravé vztahy. Líška je prvá postava, ktorá vysvetluje, že aby sa dve osoby skutocne spojili putom, musia si navzájom dat kus seba. Hovorí, že svet naokolo bude obohatený, pretože si ju malý princ skrotil. Protikladom je biznisman, ktorý si ani nedokáže zapamätat mená hviezd, ktoré vlastní.
Priority
Táto problematika je v diele použitá niekolko krát. Autor ukazuje na rozdiely medzi tým, co je dôležité pre dospelých a co je dôležité pre deti. Dospelým záleží na veciach materialistických a spojených s vecami potrebnými pre život. Napríklad podnikatel, ktorý vlastnil vela hviezd sa cítil byt váženejším, co bolo ocividne smiešne, pretože nijak tieto hviezdy nepotreboval ani ich nepoužíval. Taktiež rozprávac vyslovil to, že opravenie motora jeho lietadla je ovela potrebnejšie ako pocúvat, co hovorí princ. Skoro však zistil, že problémy s motorom nie ú nicím oproti princovým slzám.
Saint-Exupéry je jasne na strane detí, reprezentovaných malým princom, ktorý veril, že skutocne potrebné boli veci spojené s predstavivostou. Pre neho bolo najnutnejšie vediet, ci ovecka, ktorú nakreslil rozprávac, mu zožerie jeho ružu. Neskôr v príbehu na to prichádza aj samotný rozprávac a zacal chápat jeho obavy. Nakoniec hovorí, že otázka ovecky a ruže je taká dôležitá, že zmenila jeho pohlad na svet, pretože pochopil dôležitost samotnú.


Symboly
Symbolmi oznacujeme objekty, postavy, obrázky alebo farby použité k reprezentácii abstraktných myšlienok alebo koncepcií.
Hviezdy
Ako pilot - rozprávac dokáže pochopit dôležitost hviezd, pretože od nich závisí navigácia. Potom, ako stretne princa, nachádza nový pohlad na ne, pretože malý princ žije niekde medzi nimi. Taktiež symbolizujú vzdialenú mystickost a ohromnost vesmíru ci neba a nakoniec samotu v rozprávacovom živote. Jeho posledná malba, ktorú sprevádza smútok nad osamotením. Vidíme na nej pustú krajinu - holé kopce, nad ktorými svieta hviezdy. Na tomto obrázku prítomnost hviezd zvýraznuje princov odchod. Taktiež pripomína husto, že nad Zemou, je husto obývaný, o ktorom princ tak podrobne rozprával.
Púšt
Rozprávka je situovaná do prostredia Saharskej púšte. Púšt je taktiež nepriatelským miestom, kde nie je žiadna voda, ale nachádza sa tu smretlne jedovatý had. Predstavuje rozprávacovu mysel. Je neúrodá a pustosá vdaka dospeláckym názorom, avšak pomaly sa pod vedením malého princa ucí rozvýja, presne tak isto ako sa púšt prelýna s ostatnou krajinou a obcerstvuje sa. Vlaky
Vlaky, ktoré sa objavujú v XXII.

Kapitole reprezentujú úplne zbytocné úsilie na naše zlepšenie. Vlaky sa ponáhlajú na cestu, ktorá nikdy nevedie ku štastiu, informuje výhybkár princa, ludia nie sú nikdy štastí tam, kde sa práve nechádzajú. Tak isto sa všetky rútia zo všetkých smerov no nevidia, že úspechy ktoré dospeláci robia sú kontradiktorické, neymzselné a bezdôvodné. Opät sú to len deti, ktoré chápu pravdu. Vidia, že cesta je dôležitejšia ako ciel cesty a pritískajú nosy na okná aby co najviac videli. Voda
Na konci príbehu sa pitie vody vyvynie na symbol duchovnej plnosti. Najprv je nepokojený z toho, že sa mu minie. Neskôr, ked on a princ nájdu záhadnú studnu, voda, ktorú pije mu pripomína Vianocné zvyky. Myšlienka na Vianoce naznacuje, že jeho duša, nie telo je tým, co je skutocne smädné.
Antoine de Saint-Exupéry dáva svojmu malému princovi stretnút medzi inými aj cudného obchodníka. Tento obchodník predával dokonalé tabletky proti smädu. Stacilo prehltnút jednu raz za týžden a clovek nemusel nic pit. (poznámka c.2). Malý princ však odhaluje, že neexistuje žiadna náhrada skutocnej „duchovnej potravy“. Pilulka môže zahnat túžby, ešte vždy však ponúka menej ako skutocná jedlo.


Autobiografické crty v diele

Antoine de Saint-Exupéry napísal Malého Princa v roku 1942, v lete a na jesen, pocas svojho pobytu na Long Islande v new Yorku. Zacal ho písat potom, ako Nemecko okupovalo Francúzsko, co ho primälo zanechat prácu v letectve a odišiel do New Yorku.
Rozprávka je zvláštne reálna a osobná, prinajmenšom v casti, kde Saint-Exupéry kreslí. Myšlienky na vojnu v Európe, odlet z rodnej zeme a nebyt aj nadalej schopný vykonávat prácu pilota sa ho velmi dotkli. V románoch sa objavuje nostalgia z detstva. Jej dôvodom bola už spomínaná clivost za domovom, túžba vrátit sa a aj jeho nádej a viera v návrat cias miru. V dielach sa objavuje jeho odkaz lásky.
Autobiografickost sa prejavuje aj v tom, že autor sám havaroval v Saharskej púšti a pocas jej prechádzania mal rad halucinácií, vrátanej jednej s fenkom ( fenek berberský je akási „púštna líška“ ). Túto líšku neskôr zobrazuje v diele.
Saint-Exupéry sa objavuje v diele v osobe rozprávaca aj v osobe malého princa. Rozprávac príbehu bol pilotom ( presne ako autor ) a velmi jasne vyjadruje Antoinove filozofie, túžby a úsilia. Princov vztah s ružou môže byt reflexiou autorovho vztahu s manželkou. Princ je tiež vynálezca a pútnik v oblakoch – je to jedna z prvých vecí, ktorú majú rozprávac a princ spolocnú.

V tomto svetle, Malý Princ môže byt metaforou na samotný proces skúmania svojho vnútra, kde sa stretávajú „dve polovice toho istého cloveka“ a ucia sa od seba navzájom. Aj ked bolo dielo Malý Princ silne ovplyvnené Druhou svetovou vojnou, Saint-Exupéryho cielovým zámerom bola všeobecná apolitická analýza ludskej prirodzenosti.
Autor a jeho dielo boli nepochybne silne zasiahnuté historickými udalostami tých cias, ale Malý Princ je univerzálna nadcasová alegória o dôležitosti nevinnosti a lásky.


Vztah detí a dospelých v diele

Cez toto dielo Saint-Exupéry zobrazuje deti ako nevinné a pravdovravné a dospelých ako skazených a nechápavých. Ako malý princ cestuje po vesmíre a mína jednu planétu za druhou, nachádza tu dospelých ako podnikatel a zemepisec s nedostatkom kreativity a predstavivosti. Dokážu iba kvantifikovat svet najhlúpšim spôsobom. Na druhej strane princ pripúšta, že najdôležitejšie kvality v živote sú neviditelné ociam a záhadné. Namiesto toho, aby odpovedal, neustále len kladie otázky, aby našiel spirituálnu pravdu. To je jeho najväcšou prioritou. Napriek všetkému rozumie, že vztahy sú najpotrebnejšou vecou v živote a že nikto nepotrebuje studnu alebo záhradu plnú ruží, ked má kvapku vody alebo jednu kvetinu. Na rozdiel od väcšiny dospelých, malý princ vie, co hladá a presne vie kolko toho potrebuje. Rozprávac taktiež spoznáva hodnotnost detskej perspektívy, aj ked sa príležitostne vracia do zmýšlania dospelých. Na konci príbehu znovu získava kúsok detského zmýšlania demonštrujúc, že cistá mysel detí nie je limitovaná vekom. Každý si ju môže zachovat, alebo znovunadobudnút.
Nakoniec toto všetko autor podkladá v diele výrokom : "Len deti vedia, co hladajú."

Takmer každý mi odpovedal: „To je klobúk.“ Potom som už nikomu nerozprával o velhadoch, pralesoch ani o hviezdach. Prispôsobil som sa. Hovoril som o bridži, golfe, politike a viazankách. A dospelí boli nesmierne spokojní, že sa zoznámili s takým rozumným clovekom. V tomto citáte diskutuje autor o svojej prvej kresbe, slon, ktorého zožral veelhad. Zatialco deti používajú svoju predstavivost a vidia slona vo vnútri velhada, dospelí sú casto krátkozrakí a vôbec nepoužívajú fantáziu, preto vidia len obycajný klobúk. Autor hovorí, že kresbu používa na to, aby zistil, ci v dospelom zostal ešte kúsok z dietata. Naneštastie v nich už nic nie je, preto sa s nimi musí zhovárat o takých hlúpostiach a na pragmatické témy.
Táto cast demonštruje, že byt dospelým je „stav mysle“, nie fakt života.

Taktiež poukazuje na to, aký je osamelý, ked sa nemá s kým pozhovárat a musí sa stále pretvarovat.

Charakteristika postáv

Malý princ
Je jedným z dvoch hlavných protagonistov rozprávky. Potom, ako opustí svoju rodnú planétu B-612 a milovanú ružu, princ putuje vesmírom konciac na Zemi. Nikdy sa nevzdá odpovede na otázku, ktorú už raz vyslovil. Cistý, neskazený, úprimný, skromný, casto je zmätený správaním dospelých. Symbolizuje nádej, lásku, nevinnost, a jarozrenie detstva, ktoré ležia v nás všetkých. Aj ked je princ spolocenský a stretáva rad charakterov pocas svojho putovania, nikdy neprestane mysliet na svoju ružu na domácej planéte.

Rozprávac príbehu - letec
Osamelý pilot, ktorý sa pocas toho ako stroskotal na púšti spriatelil s malým princom. Strávili spolu osem dní v púšti predtým ako sa malý princ vrátil na rodnú planétu. Aj ked je odradený od kreslenia, kvôli zlej skúsenosti, ked dospelí nepochopili ani nechceli pochopit jeho obrázok, ilustruje si svoj vlastný príbeh a princovi nakreslí sériu orázkov. Je síce dospelý, ale jeho pohlad na svet je skôr detský. Potom ako odcestuje jeho malý priatel, cíti sa súcastne smútok aj „znovuzrodený“. Chcel uverit, že malý princ sa po uštipnutí hadom, bez svojej telesnej schránky opät vrátil na svoju planétu, k svoje ruži. Možno až doteraz caká na návrat svojho Malého princa.
Ruža
Je nádherný, koketný kvet, ktorý ma problém vyjadrit svoju lásku k princovi a následkom toho on odchádza. Je súcasne márnivá, ješitná a naivná, svoje city vyjaví prineskoro, aby ho presvedcila nech ostane doma a nikam necestuje. Pocas príbehu coraz viac a viac zaberie princove myšlienky a srdce. Líška
Nemá rada ludí a svoj život pokladá za jednotvárny, nudí sa. Napriek tomu, že žiada princa aby si ju skrotil, vo viacerých prípadoch je tou múdrejšou z týchto dvoch postáv. Pomáha princovi zistit, co je v živote dôležité. Ešte predtým, ako sa navždy rozlúcia mu prezrádza tajomstvo, v ktorom zhrna tri dôležité lekcie: len srdcom vidíme správne; pocas odlúcenia a princovho pobytu mimo planéty si zacne viac vážit svoju ružu; láska sa bezpodmienecne spája so zodpovednostou.
Had
Je prvou postavou, ktorú princ stretáva na Zemi, a taktiež je postavou, ktorá ho posiela spät do neba (k ruži a rodnej planéte) svojim uhryznutím. Hovorí v hádankách a spája sa s hadom v Biblii, ktorý spôsobil vyhnanie Adama a Evy z raja tým, že ich presvedcil zjest zakázané ovocie.
Baobaby
Na Zemi núplne neškodné rastliny, ktoré spôsobujú vážne tažkosti menším planétam, ako je pricova. Svojimi korenmi môžu celú planétu úplne roztrieštit, až na márne kúsky.

Aj ked nemajú žiaden zlomyslný zámer, reprezentujú závažné nebezpecenstvo, ktoré sa môže prihodit ludom príliš lenivým alebo lahostajným voci svetu navôkol.
Král
Na prvej planéte stretáva princ krála, ktorý si robý nárok na vládu v celom vemíre. Nemá však žiadnu moc, žiadnych poddaných. Je schopný prikazovat ludom len to, co by aj tak urobili. Snaží sa prehovorit princa, aby ostal s ním.
Márnivec
Je obyvatelom druhej planéty, ktorú princ navštívi. Márnivec je osamelý a túži po obdive každého, koho stretá, avšak len tým, že je sám sa uistuje, že je najbohatším a najlepšie vyzerajúcim mužom na planéte.
Pijan
Je tretou osobou, ktorú princ stretá potom ako opustí domov. Celé dni a noci trávi v omrácení. Nechce zmenit svoj život, nechce pochopit, že ho márni, že si ho skazil sám. Je smutnou, ale taktiež hlúpou postavou pretože „pije, aby zabudol, že sa hanbí, že pije“.
Podnikatel
Štvrtá postava je karikatúrou dospelých. Je príliš zaneprázdnený privítat princa. Vlastní všetky hviezdy, avšak nevie ani ako sa volajú. Premárnil svoj život nepodstatnými vecami - ich pocítaním.
Aj ked princ komentuje jednotlivé dospelé postavy, ktoré stretá, podnikatel (biznisman) je jediný, koho „potrestal“. Lampár
Piatou a najkomplexnejšou postavou, ktotú princ stretá pred pristátím na Zemi je lampár. Celý svoj život trávi tým, že zažína a zháša lampu. Najprv sa zdá, že je len dalšou smiešnou postavou so žiadnym skutocným cielom, ale jeho nezištná oddanost danému príkazu si zasluhuje princov obdiv. Zo všetkých dospelých, ktorých princ stretá pocas ciest je lampaár jedinou, s ktorou si vie presdtavit, že by sa spriatelili.
Zemepisec
Poslednou postavou je zemepisec. Napriek tomu, že je scítaný, nie je ochotný preskúmat ani svoju vlastnú platétu. Tvrdí, že to je prácou výskumníkov. On len spisuje moria, vrchy, sopky, rieky, jazerá, priekopy...Odporúca malému princovi navštívit Zem. Hovorí, že životnost kvetov je krátkodobá, že princova ruža tu nebude naveky.
Výhybkár
Pracuje pri výhybke pre obrovské vlaky, ženúce sa vpred aj rútiace sa spät z miesta na miesto plné nespokojných ludí. Má viac perspektívy do života ako neštastní, bezohladní cestujúci, ktorých prevážajú jeho vlaky. Súhlasí, že jedine deti si vážia a majú radost z jazdy vo vlaku.
Obchodník
Predáva tabletky proti smädu. Presviedca ludí, že ušetria pätdesiattri minút denne, ked nebudú musiet pit. Symbolizuje nesprávny dôraz moderného sveta na ušetrenie casu, kvôli comu si zabúdame všímat detaily. (poznámka c.2)
Ruže a ružová záhrada
Ked princ prvý krát uvidel záhradu, evokovalo to v nom pocit, že jeho ruža nie je jediná.

Potom si však vdaka líške uvedomuje, že tak vela rovnakých kvetov nemôže narušit unikátnost jeho vlastnej milovanej ruže, pretože cas, ktorý jej venoval, ju robí dôležitou.
Kvetina s troma korunnými lístkami
Žije sama na púšti, príležitostne môže sledovat ako ju mínajú karavány. Mylne informuje princa, že na svete žije len hrstka ludí a to, že nemajú korene znamená, že sú „odviati “ mimo.

Ozvena malého princa
Fakticky nie je postavou, ale zmýli princa. Ked volá z vrchola hory a dostáva sa mu presne takej istej odpovede ako on vyslovil uverí, že ludia na Zemi len jednoducho opakujú, co im je povedané.
Turecký hvezdár
Je prvým clovekom, ktorý objaví princovu rodnú planétu, Asteroid B-612. Najprv nie je prijatý len kvôli odevu, ale o rok neskôr, ked prezentuje ten istý objav „oblecení západu“, je jeho objav prijatý. Správanie sa Vedeckej verejnosti prezrádza, že ignorancia vedie ku xenofóbii (strach alebo nenávist pred cudzími) a rasizmu. Analýza hlavných postáv

Malý princ
Hlavá postava diela je neskazený a nevinný cestovatel z vesmíru ktorého rozprávac stretáva v Saharskej púšti. Predtým ako pristane na Zemi, Saint-Exupéry kontrastuje jeho detskú osobnost s rôznymi dospeláckymi charaktermi tým, že sa princ presúva z jednej susednej planétky na druhú. Na každej stretáva rôzne druhy dospelých a odhaluje ich povrchnost a slabosti. Na planéte sa stáva „študentom aj žiakom“ ked sa od svojej priatelky líšky ucí co znamená láska a potom podáva tieto vedomosti dalej rozprávacovi. Malý princ je v diele charakterizovaný ako viac než kladná postava, pretože dokáže spoznat co je nakreslené na pilotovom obrázku velhada, ktorý zožral slona. A predsa princov strach, ked sa pripravuje na odoslanie spät na svoju planétu hadím uhryznutím ukazuje, že je náchylný k rovnakým emóciám ako všetci ostatní. Predovšetkým, je zviazaný láskou k ruži, ktorú nechal na planéte. Jeho neustále vypytovanie sa tiež indikuje, že hladanie odpovedí na otázky môže byt dôležitejšie ako odpovede samotné.

Rozprávac
Rozprávac Malého Princa je dospelý clovek v rokoch, ktorý vysvetluje, že pred šiestimi rokmi bol “omladený” potom ako havarovalo jeho lietadlo v púšti. Bol všímavým dietatom s velkou predstavivostou, ktorého prvá krsba bola tajomná interpretácia velhada, ktorý zožral slona. Prestal sa venovat umeniu, stal sa pilotom a žil osamelý život, kým nestretol princa. Potom, ako si vypocuje princove nové vedomodti získané od líšky, pilot sám sa poucí z líškinho tajomstva o tom, co robí veci dôležitými, práve ked hladá na púšti vodu.

Jeho objav ukazuje, že na významné veci prichádza clovek až potom ako získa skúsenosti, nie z kníh alebo z poucovania druhými.
Aj princ aj rozprávac sú hlavnými protagonistami diela, ale líšia sa vo viacerých podstatných veciach. Zatial co je princ záhadný a nadprirodzený, pilot ja clovek, ktorý rastie a vyvýja sa po case. Ked ho prvý krát stretne, nedokáže pochopit jednoduché pravdy mu prezentované. S ním sa dokážeme ovel lahšie stotožnit a môžme sa s ním porovnávat ovelalahšie ako s princom, ktorý je tajuplný,mimoriadnz, zvláštny a citlivý.

Ruža
Aj ked sa objavuje len v niekolkých kapitolách, je pre príbeh dôležitou, vdaka svojej melodramatickej hrdej podstate. Je dôvodom odchodu prince z planéty a jeho zacatia objavovania. Taktiež princove spomienky na nu sú dôvodom jeho túžby vrátit sa. Je postavou, kr´torá postupne rastie na dôležitosti. Princ venoval vela casu staraním sa o nu, stelesnuje líškine slová o tom, že najprv musím lásku dávat, až potom sa nám bude dostávat. Aj ked je väcšinu casu nafúkaná, ješitná a naivná, princ ju stále miluje, pretože strávil vela casu jej polievaním a staraním sa o nu. Vela sa už napísalo o porovnávaní vztahu medzi princom a ružou a Saint-Exupérym s jeho ženou, Consuelou, ale ruža môže byt aj metaforou na skutocnú lásku. V literatúre je spájaná s láskou a stala sa jej symbolom. Autor jej dáva ludské vlastnosti a to kladné aj záporné. Kedže ruža princa ucí, že co je podstatné je neviditelné, cas ktorý trávia v odlúcení pomáha lepšie pochopit že láska sa spája so zodpovednostou.

Líška
Líška sa v príbehu objavuje necakane. Prosíka princa, aby si ju skrotil, vyjadruje dôležitost ceremónií a rituálov. Ukazuje, že takéto veci sú potrebné, taktiež v ostatnom svete – svete dospelých.
Pri poslednom stretnutí s princom ulahcuje princovi odchod, že ho presviedca že chápe, preco je mu ruža taká dôležitá. Toto stretnutie zobrazuje ideálne priatelstvo, pretože aj ked princov odchod spôsobuje líške velkú bolest, správa sa nesebecky a povzbudzuje princa, aby konal pre svoje dobro.

Had
Táto postava nás poucuje menej ako ostatné. V skutocnosti je had taký trúfalý, že svoje životné filozofie zdeluje princovi len v hádankách. V príbehu o záhadách je jedine had absolútnym. Jeho smrtelné uhryznutie a biblická narážka indikujú, že je reprezentantom nevyhnutného úkazu – smrti.

Citáty


“Je mi ta lúto, si taký slabý na tejto Zemi zo žuly. Môžem ti jedného dna pomôct, ak sa ti bude privelmi cniet za tvojou planétou. Ja môžem…" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 59)


„Aká cudná planéta! - pomyslel si. - Je celá vyprahnutá a celá zašpicatená a celá slaná. A ludia nemajú predstavivost.

Opakujú, co sa im povie …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 60)

„No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovat. Budeš pre mna jediný na svete. A ja budem pre teba jediná na svete …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 64)

„Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, co si skrotíš." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 69)

„Len deti vedia, co hladajú" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 71)

„Ludia u vás pestujú pättisíc ruží v jedinej záhrade … a nenachádzajú v nej to, co hladajú." (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 77)

„To, co je dôležité, je neviditelné …" (Saint-Exupéry, A. de: Malý princ. Mladé letá 1997, str. 83)

Áno, cím tažšia je práca, ktorú v mene lásky venuješ svojej sile, tým je tvoje nadšenie väcšie."

Neplet si lásku s vlastníckym šialením; z neho pochádza to najhoršie trápenie. Lebo z lásky, na rozdiel od obecnej mienky, trápenia nepochádzajú. Trápenie plynie len z pudu vlastníctva, ktoré je opakom lásky. Skutocná láska zacína tam, kde oplátkou nic necakáš."

"Oci sú slepé. Treba hladat srdcom."


Resumé
The relationship between adults and children in literature
In this work I was comparing the character of child and an adult in the novella The Little Prince. I also worked out themes, motifs and symbols of the book and analyzed the main characters.
Throughout The Little Prince, Saint-Exupéry portrays children as innocent and truthful and adults as corrupt and dull. As the little prince journeys from one planet to another, he finds grown-ups like the businessman and the geographer to lack creativity and imagination. They can only quantify the world in the dullest of terms. The little prince, on the other hand, acknowledges that the most important qualities in life are invisible and mysterious. He constantly asks questions instead of giving answers, and the search for spiritual truth seems to be his sole priority. Above all, he understands that relationships are the most important thing in life and that no one needs an entire well or rose garden when a single drop of water or a single flower will do. Unlike most adults, the little prince knows what he is looking for and exactly how much of it he needs. The narrator also recognizes the validity of the childhood perspective, even though he occasionally lapses into a grown-up mind-set.

By the end of the story, however, the narrator has regained some of his childhood passion, demonstrating that the clear viewpoint of children is not limited by age.

Záver

„Všetci dospelí boli najprv detmi. (Ale máloktorý z nich sa na to pamätá).“ píše sa v predslove knižky. Áno, presne o tomto je táto kniha. Je o tom, ako clovek postupne dospieva, získava vedomosti, skúsenosti…stáva sa dospelým, no stráca nielen detskú naivitu a nevinnost, ale aj fantáziu, skutocné hodnoty a zmysel života. Žije rýchlo, rozmýšla racionálne a realisticky, neustále rieši problémy, je zahlbený sám do seba a prestáva vnímat veci navôkol. Všetko príliš komplikuje a veci sú pritom také jednoduché. Ako ked malý princ s letcom našli studnicku a malý princ povedal: „Ludia u vás pestujú pättisíc ruží v jedinej záhrade…a nenachádzajú v nej to, co hladajú. A predsa to, co hladajú, by sa mohlo nájst v jedinej ruži alebo v troške vody...”
V spolocnosti malého princa sa pozeráme na svet cloveka inými ocami. Autor tu vysvetluje cenu a silu priatelstva – Kde sú ludia? – oval sa napokon malý princ.. Clovek je osamelý aj medzi ludmi, - povedal had a upozornuje na smiešnosti a trápnosti sveta dospelých. – Naozaj ma obdivuješ? – spýtal sa malého princa. – Co znamená obdivovat? Obdivovat znamená uznat, že som najkrajší, najlepšie oblecený, najbohatší a najinteligentnejší clovek na tejto planéte. Tá kniha je vlastne o tom akí by ludia mali byt a na co by nemali zabúdat. Malý princ nám pripomína detstvo, to nevinné a bezstarostné zmýšlanie detí, tú fantáziu a samozrejmost, to jedinecné caro, ktoré sa skrýva v každom dietati, no postupne ho clovek potlací natolko, akoby úplne zmizlo. Ale ono nezmizne, drieme v nás a caká na to, kým ho prebudí niekto ako malý princ.